Cocker

Mame v rodine prírastok.  Neočakávaný.

A to je možné? Áno – zvierací.

Sadám ráno do auta ktoré parkuje na pozemku a pred autom vrana. Jedno krídlo má natiahnuté, takže mi bolo jasné že niečo s ním má. Možno zlomené. To by bola ako človek bez nohy. Vlastne nie- ako bez dopravného prostriedku. Vrana skákať a behať môže.

Neskôr som zistil,že krídlo asi zlomené nemá. Vie ním hýbať, vie ho zložiť na chrbát, vie ho rozprestirieť-aj vzlietnúť. Ale neudrží sa vo vzduchu..Takže možno natiahnutý sval.

Vranu som zahnal za auto, aby sa nedostala pod kolesá a nevybehla na cestu, kde chodia autá- to by pre ňu bolo osudné.

Povinnosť volá, tak som odišiel do práce a tým, že nechám všetkému voľný priebeh.

Poobede som sa vrátil a vrana si veselo hopkala po pozemku. Tak som do jej blízkosti dal vodu a nejaké jedlo. Vrana je všežrút, tak s tým problém nebude.

Druhý deň som vranu šiel skontrolovať, nenašiel som ju. Ani tretí. Začal som sa o ňu báť.

Poobede som prešiel celý pozemok, pozrel pod každý strom. Vrany nikde.

Vzadu mám gril a za ním prístrešok na drevo. A tam niečo zašuchotalo.

Ahaho, tu si! Odľahlo mi. Sedela pod strieškou na brvne. Dobré miesto si si vybrala, pomyslel som si Vidieť ťa nie je a si krytá proti počasiu.

Pozrela na mňa s obavami a odhopkala do bezpečnej vzdialenosti.

Odvtedy viem že je tam, nosím je jedlo a vodu. Niekedy odhopká, niekedy s obavami na mňa pozerá. Akonáhle odídem,  priblíži sa  k miske a vyprázdni ju.

Občas ju z bezpečnej vzdialenosti skontrolujem- často sedí na streche prístrešku a obzerá sa .

Už som sa postaral o niekoľko ježkov, ktorých som zazimoval, zachránil som aj motýľa (babočku admirál), ktorého som našiel vonku na zemi v novembrové mrazivé ráno a nechal dožiť v interiéri skoro plnohodnotný život.  Kŕmil som ho jablkovou šťavou, tak starostlivosť o vranu zvládnem bez problémov. Čo s ňou bude, nechám na prírodu. Ak u nás mala ostať do smrti, ostane. Lietať zatiaľ nemôže  ale možno bude. A možno odletí. A občas nás navštívi. Príroda ukáže.